Milí žiaci,
v čase keď prežívate jarné prázdniny, sa na Slovensku koná Týždeň slovenských knižníc, vzhľadom na súčasnú situáciu online. Všetci viete, že naša školská knižnica dotvára vyučovanie všeobecno-vzdelávacích predmetov. Keďže sme sa ešte v roku 2021 osobne nestretli, pripravila som pre Vás čítanie na stránke školy z jednej vysoko hodnotnej knihy knižničného fondu autorky pani Kataríny Nádaskej Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch.
Želám Vám príjemné čítanie
I. Štefanovičová
Bez zeme a slnka nemožno žiť
Zem ľudia v minulosti uctievali ako matku živiteľku všetkého tvorstva. Bola darkyňou a udržiavateľkou života i fyzickej sily, symbolom bohatstva. Mala však aj očistnú moc, preto sa do zeme zakopávali predmety, o ktorých sa predpokladalo, že sú nositeľmi zlých síl. Keď sedliak na jar prvý raz počul hlas kukučky, nabral za hrsť zeme a prehodil ju za hlavu so slovami. ,,Boh by dal, aby som bol taký bohatý ako matka zem.“ Výrazom úcty k zemi bolo odlievanie nápoja na zem pri oldomáši / zapíjaní dohody či uzavretého obchodu / alebo pri ochutnávaní vína z novej úrody.
Slnko bolo symbolom dobra, života, tepla, radosti. Jeho prítomnosť zneškodňovala pôsobenie zlých síl. Po zotmení sa však drali na svet všelijaké záporné živly, ktorých sa človek bál. preto platilo viacero zákazov. Po západe slnka sa napríklad nesmelo prať v potoku piestom, lebo by mohol úrodu zničiť ľadovec. Nemalo sa z domu nič vynášať, dokonca ani smeti, nemala sa vylievať voda ani predávať mlieko, lebo by sa vynieslo bohatstvo. Za súmraku a v noci sa nič nepožičiavalo, aby bosorky nemohli s požičanými predmetmi čarovať a uškodiť tak domácim.
O jari a jarných prácach sa vravelo:
Hlboká brázda – vysoký chlieb.
Keby nebolo oráča, nebolo by boháča.
Koľko oračky, toľko chleba vždycky.
Čo sa do dobrej zeme zaseje, všetko býva dobré.
Ovos sej do blata, jačmeň do prachu a žito do hrudy.
V kožuchu sej jarinu, v košeli oziminu.
Suchý marec, mokrý máj, bude žitko ako háj.
Obrázky: Internet